Revaskularizačná operácia srdca pomocou aorto-koronárneho premostenia (CABG)

Informácia pre pacienta
Revaskularizačná operácia srdca pomocou aorto-koronárneho premostenia (CABG).


Vážená pacientka, vážený pacient,

na základe výsledkov doteraz realizovaných vyšetrení a po dôkladnom rozbore Vášho zdravotného stavu sme dospeli k rozhodnutiu o potrebe operačného riešenia ochorenia Vášho srdca. Základným dôvodom je ischemická choroba srdca, ktorá spôsobuje nedostatočné prekrvenie srdcového svalu, a tým prejavy slabosti, bolestí na hrudníku, dýchavice a nevýkonnosti. Pred samotným operačný výkonom je nutný Váš informovaný súhlas s doporučovaným zákrokom. Preto si pozorne prečítajte nasledujúci text, v ktorom sa dozviete základné informácie. S prípadnými ďalšími Vašimi otázkami sa obráťte na Vášho ošetrujúceho lekára.

Čo je ischemická choroba srdca?
Je to ochorenie srdca, ktoré je spôsobené nedostatočným prívodom krvi do srdcového svalu. Tým vzniká nepomer medzi potrebou a dodávaním kyslíka a iných živín pre bunky. Toto ochorenie je dôsledkom aterosklerózy, čiže dlhodobým zužovaním tepien srdca v dôsledku ukladania tukových častíc. Kým to zúženie nie je veľké, organizmus sa dokáže vysporiadať s týmto postihnutím. Preto dlhé roky mnohí pacienti nepociťujú žiadne ťažkosti. Ak však dôjde k prejavom slabosti, bolestí na hrudníku, dýchavici a nevýkonnosti, je už postihnutie závažné a vyžaduje si liečbu. V prípade, že nepostačuje pravidelné užívanie liekov, alebo nie je možné rozšíriť zúžené miesto pomocou „balónika“ (perkutánnej koronárnej intervencie), je potrebná operácia ciev srdca.

Čo je aorto-koronárne premostenie - CABG?
Skratka CABG je odvodená od anglického výrazu Coronary Artery Bypass Graft. Znamená to cievne premostenie pomocou štepu medzi aortou a srdcovou
tepnou. Pomocou tohto premostenia sa obchádza“ zúžené miesto srdcovej tepny, a tým sa zabezpečí dostatočný prívod krvi do srdcového svalu.
Zlepšením prekrvenia sa zlepšuje dodávanie kyslíka a ostatných živín do buniek srdca. Cieľom je zlepšenie funkcie buniek a tým celého srdca.

V zásade sú 2 možnosti cievneho štepu:
1. tepenný (arteriálny) – používa sa vždy ak to dovoľujú anatomické pomery, lebo z dlhodobého hľadiska je predpoklad dlhšej priechodnosti. Zvyčajne sa používajú tepny vnútornej steny hrudníka. Nevýhodou je, že v ideálnom prípade sa dajú použiť len na 2 premostenia.
2. žilný (venózny) – väčšinou sa získava vyoperovaním žily z dolnej končatiny. Takto vypreparovaná žila tam nebude chýbať, lebo dolná končatina má 2 žilové systémy, ktoré si vzájomne pomáhajú.

Čo je nutné dodržať pred operáciou?
Nutné je upozorniť ošetrujúceho lekára na prípadné alergie po liekoch alebo iných prípravkoch. Minimálne 12 hodín pred plánovaným výkonom nejesť, nepiť a nefajčiť. Pred výkonom si odložte náhrdelníky, retiazky, prívesky, náušnice a vyberateľné zubné protézy. Dodržať ďalšie inštrukcie ošetrujúceho lekára a zdravotnej sestry.

Ako prebieha samotný operačný výkon?
Výkon sa robí na špeciálne vybavenom operačnom sále. Vykonáva sa v celkovej anestéze (umelom spánku) za sledovania všetkých životne dôležitých funkcií.
Operačný rez sa vedie v strednej časti hrudníka. Pre prístup k srdcu je potrebné otvoriť hrudný kôš, rozpílením hrudnej kosti. Následne sa napája mimotelový obeh, ktorý počas operácie nahrádza funkciu srdca, a tým zabezpečuje dostatočné prekrvenie celého tela. Až po zvládnutí tohto náročného úkonu je možné operovať cievy na srdci. Súbežne od začiatku operácie, druhý tím preparuje žilu z dolnej končatiny. Potom sa po precíznom umiestnení štepu postupne našije na poškodenú srdcovú (koronárnu) tepnu za jej zúžené miesto a druhým koncom na aortu. Tým sa obíde kritické zúženie koronárnej tepny. Obdobným spôsobom sa našijú ďalšie premostenia (bypassy). Ich počet závisí od počtu postihnutých ciev na srdci. Následne sa srdce oživuje, nadobúda späť svoje funkcie a postupne sa odpája mimotelový obeh. Výkon sa ukončuje zošitím všetkých vrstiev operačnej rany.
Bezprostredne po výkone je potrebné odsávanie tvoriacej sa tekutiny a prebytočnej krvi v okolí srdca a operačných rán, pomocou špeciálnych hadičiek. Tie sa v priebehu niekoľkých hodín odstranujú.
Celý výkon trvá niekoľko hodín, väčšinou 4 – 6 hodín.
Po operácii je nutné sledovanie na Oddelení anestézie a intenzívnej medicíny. Po stabilizácii stavu je možný preklad na Kardiochirurgické oddelenie.

Čo je potrebné dodržať po operácii?
Dôležitý je úvodný pokoj na lôžku a spolupráca s ošetrujúcim zdravotníckym personálom. Potrebné je včas hlásiť nepravidelnosť pulzu, sťažené dýchanie, bolesti na hrudníku alebo problémy s močením. Zakázané je namáhať sa, dvíhať ťažšie predmety, alebo iné náročnejšie činnosti horných končatín.
Taktiež nevhodné je hlboké dýchanie a úsilný kašeľ. Dôvodom je správne zhojenie operačnej rany, vrátane zrastenia sa hrudnej kosti.
Dôraz sa kladie na elastickú bandáž DK a postupnú rehabilitáciu, vrátane dychových cvičení

Aké sú možné riziká a komplikácie operácie?
V zásade sú komplikácie vzácne, napriek tomu je potrebné Vás o nich pravdivo a otvorene informovať. Absolútnu bez rizikovosť výkonu nie je možné garantovať, zároven však zdôraznujeme, že štandardne dodržiavame zásady prevencie výskytu komplikácií. Úspešnosť nášho pracoviska je cca 96%.
Operačné riziko je u každého pacienta rôzne. Samotné riziko ovplyvnuje niekoľko faktorov. Najzávažnejšie sú: vek, stupen naliehavosti výkonu, predchádzajúce operácie srdca, ženské pohlavie, znížená funkčnosť ľavej komory, viac -cievne postihnutie.
Zo strany pacienta sú dôležité aj iné pridružené ochorenia: vysoký krvný tlak, poruchy rytmu, cukrovka, ochorenia obličiek a krvi, prekonané cievne príhody (vrátane mozgovej porážky), ...
Ďalším, veľmi podstatným faktorom je správne dodržiavanie doporučení v pooperačnom priebehu.
Najčastejšou komplikáciou sú prechodné poruchy rytmu, ktoré sa zvládajú podávaním liekov. Druhou najčastejšou komplikáciou je krvácanie operačnej rany s potrebou jej revízie (chir. kontroly). Obávanou komplikáciou je perioperačný infarkt myokardu, vyskytuje sa u 3 – 5% pacientov.
Z neurologických komplikácií sa uvádza vznik náhlej cievnej mozgovej príhody (3%), alebo prechodné zhoršenie mozgových funkcií (3%), ktoré sa po liečbe upravuje. Pri správnom ošetrovaní operačnej rany sú problémy s hojením u < 3% pacientov. Ak sa doporučované opatrenia poctivo nedodržujú výskyt sa podstatne zvyšuje. Z ďalší komplikácií je riziko poškodenia iných orgánov: postihnutie alebo zápaly pľúc (2 – 4%), zápaly mediastína (1 – 4%), zníženie funkčnosti obličiek s potrebou dialýzy (< 1,5%) a GIT ťažkosti ( < 2%). Všeobecne výskyt komplikácií s následkom smrti je cca 4 %.

Pracovníci Kardiochirurgického oddelenia
SÚSCCH a.s., Banská Bystrica



Copyright © 2009-2015 Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s.